...vraj môže komplet zničiť dobrú náladu. Jedna jediná. Prečo ja to musím hneď aj odskúšať na sebe? Nie jako naschvál. Ona sa tak nenápadne vkradla do mysle, obsadila ju, hlodala a hlodala až ju celú zamorila temnotou. Teraz tu sedím a píšm tieto písmenka s túžbou, že mi to nejako pomôže a uľaví sa mi.
Medzi ľudmi a predsa sám. Ľudia na dosah a predsa ďaleko. To hrozné telo čo som vyfasoval, hlavne teda mozog. Neznášam ho. Hlavne v zime. Vtedy ma zradí a nechá v kaši.
A ja sa topím. A klesám na dno. A čakám, kým prvé lúče slnka nevysušia ten močiar smútku a ja zase ožijem. A budem sa tešiť zo života a každého nového dňa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára