Depresia pokračovanie...

 

Ako som tu pred časom písal, že mi tabletky na depresiu nefungujú, tak konečne som zaznamenal úspech. Ale trvalo to 4 mesiace skúšania a menenia medikácie. Z húpačky nálad som sa postupne prepracoval až skoro na úplné dno a po tom, ako mi doktorka už v stave zúfalstva navrhla hospitalizáciu a ešte mi zmenila lieky, tak konečne zabrali. Z posledného obdobia asi 3 týždne som nemal ani raz zlý deň. Keď je aj také útlmové počasie a mal by som byť dole, tak to zvládam len s jemným smútkom / prepadom na pozadí. Inak je mi fajn, dokonca som mierne nad priemer veselý. Za x rokov je to nečakaný stav a zlepšenie. Díky za tie lieky. Príbalový leták radšej nečítať :D tie nežiaduce účinky sú niekedy dosť strašidelné. Ale pozitíva sú väčšie ako to riziko.

Chystám sa čítať.

Bežný človek sadne otvorí knihu. Ja uvarím čaj, upracem stôl, vybavím záchod, skontrolujem mobil, zahrám si na ňom hru, zrolujem Twitter, idem sa vyvetrať do okna, sadnem ku knihe, skontrolujem mobil, píšem tieto úbohé príspevky a stále sa chystám čítať tú debilnú knihu.

Tabletky...

...na depresiu, čo som vyfasoval, moc neúčinkujú. Asi to chce dať im čas na fungovanie, ale popravde očakával som viac a rýchlejšiu reakciu. Ako prichádzajú temné dni, temnota zahaľuje aj moju myseľ. Čoraz viac a viac. Až z nej neostane vidno ani kúsok. Zahalí ju a strávi. Rozchrúme, požuje a zhltne. A na konci príbehu sú z nej ako zo všetkého iba sračky. Koniec príbehu.

Keď má človek...

...zdravotný problém, keď sa cíti na nič, tak navštívi lekára. Takým istým lekárom je aj psychiater i keď v našej spoločnosti je to také malé tabu. O tom sa nerozpráva, že navštevujem psychiatra. Človek by automaticky dostal nálepku cvoka. Ľudia majú totiž tendenciu zľahčovať poruchy fungovania mozgu. Vysmievajú sa z nich. Avšak mozg je chemická továreň, ktorá môže tiež dospieť do stavu, kedy jej nejaké látky budú chýbať alebo zvyšovať. No a to zapríčiní jej poruchu a tú treba napraviť. Tu už nepomôžu alternatívne druhy liečby, ani homeopatiká. To je ako náplasť na zlomenú nohu. Nebude to fungovať. Tu sa treba obrátiť na fundovaného odborníka a ten zabezpečí adekvátnu liečbu a pomoc. Či už poradenskú alebo farmakologickú. Pokazené skrátka treba napraviť, aby náš život opäť začal hladko plynúť a z divných chodníčkov sa vrátil na hlavnú cestu nášho života.

Na konci

 Je jedna vec, ktorú máme všetci spoločnú. Raz prídeme na koniec nášho príbehu. Som fakt zvedavý čo je tam. Isto to nemôže byť horšie ako to, čo je tu. Ľudské telo je tak nedokonalé, neustále zmietané chemickou nerovnováhou, držať aspoň ako tak fazónu je veľké umenie. Niekto raz povedal, že život je slzavé údolie.

Keď je človek mladý...

 ...túži byť dospelým. Myslí si, že všetko bude fajn, všetko bude smieť, nič nebude tabu. Celý svet sa pred ním otvára. Zo začiatku je to zábava. Časom zisťuje, že v podstate sa nič nemení. Len pribúda. Starosti, problémy. A už je na to sám. Nik mu nepomôže nezištne, tak ako keď bol malý a rodičia sa oňho starali. Zrazu je celý, tak ako keď bol malý len vo veľkom tele, v celom svete sám. Sám na všetko. A ešte k tým problémom sa pridávajú vnútorné problémy a časom ako telo stárne aj fyzické. Mladosť telo ani necíti. Po tridsiatke si ho začíname uvedomovať a po štyridsiatke ho už ozaj cítime ako začína upadať. Úpadok v priamom prenose. A vnútri sme stále tí istí malý ľudkovia so svojimi strachmi a obavami. Sami. Až do konca.

Život..

...je zložitý a komplikovaný. Ľudia sú komplikovaný a nerozumiem im. Stále pretvárka, niečo vravia iné si myslia a ja aby som si domýšľal ako to mysleli. Keby každý na rovinu povedal čo chce, čo cíti, aký by bol svet krajší a zrozumiteľnejší. Mám cez 40 rokov a stále som stratený. Sociálne interakcie mi skratka nejdú. Som radšej sám s knihami, šachom a kreslením.